×

Varovanie

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: images/slovraj

V dňoch 18. – 26.07.2014 sa konal výlet klientov a zamestnancov našej neziskovej organizácie odohrávajúci sa v lokalite Slovenského raja.

Ubytovaní sme boli v turistickom stredisku zvanom Košiarny briežok, ktoré sa nachádza neďaleko Smižian (zastávka- 2 km) a Spišskej Novej Vsi (5 km).

Celý výlet bol rozdelený do štyroch turnusov, aby sa čo najväčší počet ľudí mohol pokochať krásou daného kraja a obohatiť novými zážitkami. Každý turnus bol svojou inakosťou výnimočný. Prvý z nich sa niesol v duchu „rodinnej terapie“, pretože klientom, ktorí sú rodičmi, bolo na neho umožnené prísť aj s ich deťmi. Po dlhšej dobe mohli klienti aspoň na pár dní stráviť spoločné chvíle s deťmi a navzájom sa v rôznych aspektoch obohacovať. Deti klientov zase spoznali nových kamarátov, s ktorými ich okrem iného spájal jeden spoločný menovateľ – závislosť v rodine. Závislosť minimálne jedného člena rodiny je jednoducho povedané nielen jeho problémom, ale sekundárne i problémom celej rodiny (spoluzávislosť). Preto je v rámci možností nevyhnutnou súčasťou resocializačného procesu klientov aj spolupráca s ich rodinami. Teší nás, že týmto výletom sme k nej mohli v určitej miere prispieť. My zamestnanci sme zároveň mali vhodnú príležitosť na posúdenie funkčnosti vzťahov či zmeny správania klientov atď., ktoré nám pomôže pri pokračovaní práce s klientmi v resocializačnom procese. Počas tohto prvého turnusu nás Spišská Nová Ves privítala jarmokom, ktorý nás samozrejme svojimi atrakciami zlákal do ulíc. Očarení daným mestom sme sa tiež s deťmi vybrali aj do jeho rozsiahlej a zaujímavej ZOO. Deti klientov dostatočne nabité energiou nás dospelých zaktivizovali i k športovým výkonom. Konal sa jeden bedmintonový turnaj za druhým. V čase nepriaznivého počasia sme trávili čas rôznymi spoločenskými hrami, najčastejšie sme však využívali karty – až tak, že skupinku ľudí tvoriacu prvý turnus by sme mohli označiť pokojne pomenovaním „kartári“. Druhý turnus sme poňali predovšetkým turisticky. Nami zvolená turistická trasa vyzerala nasledovne: Košiarny briežok – Sovia skala – Čingov – dolina Bieleho potoka – Prielom Hornádu – Smižanská Maša – Košiarny briežok. Trasu sme si vybrali relatívne náročnú hlavne vzhľadom na vtedajšie veľmi teplé počasie, no rozhodne stála za námahu. Jasná obloha nám dokonca umožnila vidieť zo Sovej skaly náš národný skvost – Tatry. Výsledkom túry bola pozitívna nálada, „čistá myseľ“ , radosť z úspešného návratu či prázdny žalúdok, ktorý nás inšpiroval na prípravu guľášových hodov.  V tomto turnuse sa stretli aj predsedovia dvoch komunít klientov (Petrovce, Repejov), ktorí si navzájom vymenili skúsenosti a spoločne rozmýšľali o rôznych opatreniach smerujúcich k lepšiemu fungovaniu komunít. Tretí turnus sa začal v sprievode nepriaznivého počasia, ktoré nás prinútilo vychutnávať si „sladké ničnerobenie“. No i napriek tomu sme sa vybrali neskôr na kratšiu túru smerom na Medvediu hlavu. Aj keď sme napriek dažďu nedošli do nami zvoleného cieľa, stihli sme sa nabiť potrebnou energiou a dokonca sme došli na chatu s nazbieranými hubami, na ktorých sme si potom zároveň aj dobre pochutnali. Posledný turnus sme začali zbieraním mäty, aby sme následne mohli popíjať mätový čaj. Aj tentokrát sme si čo najviac chceli vychutnať krásy Slovenského raja, preto sme opäť nezabudli na turistiku. Naším cieľom boli vrchy s názvom Medvedia hlava a Matka Božia. Na vrchu Matka Božia (vrch vysoký cca 906 m) sme sa vyslovene cítili ako v raji, boli sme naplnení pokojom a radosťou. Našli sme tam aj kroniku, do ktorej sme samozrejme nezabudli napísať povzbudivý odkaz (v duchu myšlienky: „Nestrácaj nádej. Nikdy nevieš, čo prinesie zajtrajšok ...“) a podpísať sa. Všetci sme zhodnotili, že už navždy ostane v našich predstavách výhľad, ktorý sa nám tam naskytol. Na žiadnom turnuse nechýbalo ani každovečerné grilovanie či posedenie a mnoho ďalších činností, ktorými sme si vyplňovali čas a na základe ktorých sme sa cítili príjemne. Ak človek prežíva nejaké pekné chvíle, zväčša sú u neho vnímané ako rýchlo plynúce. Podobne sme aj my vnímali tento výlet. Ak by bola možnosť, určite by sme si náš pobyt predĺžili. Počasie sme mali síce premenlivé, no „vnútorné teplo“ sme si nenechali ničím a nikým len tak vziať. Na základe reakcií klientov možno všeobecne za najväčšie pozitíva tohto výletu považovať zmenu prostredia a režimu, videnie klientov a zamestnancov v iných situáciách a v inom kontexte ako obyčajne v resocializačnom zariadení, lepšie vzájomné spoznanie sa medzi klientmi a zamestnancami, utuženie kolektívu, videnie rôznych krásnych prírodných úkazov v Slovenskom raji, nadobudnutie nových kontaktov a zážitkov, vhodné formy zábavy, načerpanie síl a pozitívnej energie, dobré jedlo atď. Dalo by sa toho napísať mnoho, no nič by dostatočne neopísalo celkovú atmosféru, ktorá medzi nami panovala. Aspoň čiastočne je zachytená na fotkách, z ktorých ponúkame niekoľko ukážok vo fotogalérii.

Na záver patrí veľká vďaka riaditeľovi našej neziskovej organizácie, Ing. Viliamovi Čičvákovi, a obzvlášť PhDr. Jane Treščákovej a Ing. Slavomírovi Gálovi za celkovú organizáciu a zabezpečenie všetkých podmienok potrebných na uskutočnenie tohto výletu.

ĎAKUJEME!