Relaxačno-opekačkový deň ZpB na chate Maďarka - Keďže počasie nám už nežičí tak ako po minulé mesiace a leto sa pomaly blíži k svojmu koncu, rozhodli sme sa ísť opekať do lesa.

V našej dedine máme veľa chát na rôznych miestach v lese. My sme si vybrali chatu Maďarka, ktorá sa nachádza najbližšie pri dedine. Týždeň pred opekačkou sme sa rozhodli, že by bolo vcelku dobré vyjsť do prírody niečo si opiecť, a tak sme si naplánovali deň, kedy tak učiníme, čo všetko potrebujeme nakúpiť a kto odvezie menej mobilných poberateľov sociálnych služieb.

Deň vopred sme si naložili mäso na alobal, očistili zemiaky a všetko dali pekne dokopy. Počasie bolo krásne počas celého dňa pred plánovanou a túžobne očakávanou akciou, no v noci sa ako naschvál tak rozpršalo, že sme mali obavy, ako to bude a či vôbec budeme môcť niekde ísť. Ešte aj ráno počasie vyzeralo všelijako, len nie na pekné počasie. Napriek tomu sme sa rozhodli - IDEME!

Sociálna pracovníčka vyviezla menej mobilných poberateľov sociálnych služieb autom na chatu a my ostatní sme sa spoločne vybrali pešo cez lúku. Cestou sme zbierali černice a rozprávali sa o rôznych veciach. Po asi 20 minútach pešej túry sme dorazili na miesto. Tí, čo tam dorazili skôr, tiež zbierali černice pri chate. Spoločne sme pripravili drevo na oheň a vyrezali ražne na slaninku. Kým sa rozhorel oheň, pripravili sme si na opekanie slaninku a klobásky na grilovanie. Pripravili sme si aj zemiaky na pečenie v pahrebe a kukuricu. Narezali sme zeleninu, pripravili ju na stôl a už sme len čakali, kedy sa všetko upečie a my si schuti zajeme.

Čakanie sme si krátili hraním bedmintonu, futbalom a komu sa nechcelo športovať, ten sa prechádzal po lese. Niektorí našli huby, ostatní chodili iba tak, obdivovali krásy prírody, užívali si nádherné ticho a dýchali čerstvý vzduch. Okolo 11:00 sme dali piecť alobaly a zhruba o 45 minút bolo jedlo hotové. Aby sme ulahodili všetkým, jeden alobalový balíček bol pikantnejší.

Počasie sa zlepšovalo z minúty na minútu a my sme boli radi, že všetko dopadlo tak ako malo - počasie nám vyšlo, nič sa nám nepripálilo a každému chutilo. No hlavne, že sme si oddýchli a navzájom sa porozprávali. Už sa nám ani nechcelo vrátiť späť do dediny, no museli sme. Rozhodli sme sa, že si takýto deň zopakujeme o mesiac, ak nám to zdravie a počasie dovolí. Aj touto cestou ďakujeme za financie určené na takéto akcie, ktoré utužujú vzťahy medzi ľuďmi. Človeku sa zlepší nálada a necíti sa sám – veď sme dobrý kolektív ZpB! Pocit z dobrých medziľudských vzťahov je predsa len o niečom inom, ako iba dobre sa najesť. Ale ... pochutiť si na dobrom jedle tiež nie je na zahodenie, čo poviete? :-)